Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Hroby osobnosti

ThDr. MIKULÁŠ TISO (1818-1904)

Na tunajšom cintoríne je pochovaný rímskokatolícky kňaz Mikuláš Tiso. Za kňaza bol vysvätený 6. augusta 1845 v Nitre. Tri roky bol kaplánom v Horných Vesteniciach. V roku 1849 bol vymenovaný za prefekta nitrianskeho seminára. Po získaní doktorátu z cirkevného práva sa stal profesorom cirkevných dejín, chronológie, geografie a cirkevného práva v nitrianskom seminári. Od roku 1854 bol advokátom konzistória a chudobných. Neskoršie zastával funkciu diecézneho sudcu. Zároveň bol členom kolégia právnickej fakulty budapeštianskej univerzity. Bol národne uvedomelý vzdelanec a spoluzakladateľ Matice Slovenskej. Ako pokrokovo zmýšľajúci kňaz podporoval vedu a umenie. V rokoch 1852 až 1853 dopisoval do viacerých slovenských novín a časopisov. V roku 1856 sa stal farárom v Krásne, kde bola za jeho pôsobenia v roku 1864 postavená verejná kaplnka Najsvätejšej Trojice a sv. Štefana kráľa vo filiálke Turčianky, do ktorej zakúpil zvon. V Krásne pokrstil aj dvoch budúcich kňazov, rodákov z farnosti - neskoršieho nitrianskeho kanonika Jozefa Turčeka a farára Štefana Pecára. Mikuláš Tiso bol znamenitým rečníkom a vychýreným kazateľom. V roku 1865 bol jedným z národných kandidátov pri voľbe vyslanca na zasadnutie uhorského snemu za bojnický slúžnovský okres. Bol členom župnej komisie pre cirkevné otázky a školstvo. Od roku 1872 bol Mikuláš Tiso aktívnym členom Friesenhofovho Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry. Na odporúčanie miestneho statkára, baróna Gregora Friesenhofa, sa v roku 1879 stal akcionárom a jednateľom Prvej žabokreckej sporiteľne. V roku 1884 odišiel do dôchodku. Zomrel v Krásne vo veku 86 rokov.

 

GREGOR FRIESENHOF (1840-1913)

Na tunajšom cintoríne je pochovaný statkár, prírodovedec, agrometeorológ, amatérsky archeológ, agronóm, pôdoznalec, geológ, spisovateľ a vydavateľ GREGOR FRIESENHOF. Gregor Friesenhof pochádzal z barónskej rodiny, bol synom rakúskeho diplomata a brodzianskeho veľkostatkára Gustáva Vogel-Friesenhofa. V rokoch 1859-1863 študoval právo vo Viedni a v rokoch 1863-1865 na Poľnohospodárskej akadémii v Moson-magyaróváre. Počas štúdií udržiaval kontakty so slovenskými národovcami. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom jej prvého výboru. V roku 1872 založil Hospodársky spolok údolia Nitry, ktorý združoval statkárov a maloroľníkov z takmer celej Nitrianskej stolice. Na svojom majetku zriadil kníhtlačiareň, v roku 1866 meteo-rologickú stanicu v susedných Nedanovciach a dielňu na výrobu poľnohospodárskych strojov. Ako prvý založil regionálnu sieť meteorologických pozorovacích stanic na Slovensku. V roku 1881 po náročnom materiálnotechnickom doplnení na základe vládnej dotácie bola stanica v Nedanovciach premenovaná na agrometeorologické observatórium, v roku 1883 bolo premiestnené do Krásna. Zaoberal sa aj astronómiou, hlavne pozorovaním slnečných škvŕn a ich vplyvu na počasie. Bol redaktorom spolkového časopisu, článkami prispieval aj do slovenských novin a odborných meteorologických časopisov. Bol prvým vydavateľom prognóz počasia v Uhorsku. V rokoch 1893-1894 bol redaktorom časopisu Počasie, kde uverejňoval výsledky svojich meteorologických pozorovaní. Jeho tlačiareň v Krásne vydávala od roku 1888 poľnohospodársky časopis Správy hospodárskeho spolku údolia Nitry v slovenskom a maďarskom jazyku. Gregor Friesenhof bol taktiež organizátorom a zakladateľom hasičských zborov na Ponitrí (na tunajšom svojom majetku ho založil už v roku 1889). V roku 1892 založil gazdovský spolok (jeho ústredná kancelária bola v Nedanovciach), súčasne sa stal podpredsedom Spolku nitrianskych lekárov, lekárnikov a prírodovedcov. V roku 1895 založil úverové, 1898 potravinové a 1908 gazdovské družstvo. Jeho zásluhou sa malá slovenská dedina dostala koncom 19. storočia do povedomia kultúrnej Európy. Ako priekopník meteorológie, astrometeorológie a agrometeorológie je v celej Európe uznávaný dodnes. V Krásne žil až do svojej smrti, zomrel vo veku 73 rokov. Na miestnom cintoríne je spolu s ním pochovaná aj jeho manželka Irma Simonyi pôvodom zo Šimonovian a adoptivni synovia                    Egon a Viliam.

VOJTECH STRÁNOVSKÝ

Kanonik (4.3.1910 Zemianske Šúrovce – 9.7.1977 Krásno). V roku 1935 pôsobil ako kaplán v Považskej Bystrici, od r. 1945 bol správcom farnosti v Ilave. V roku 1937 sa stal tajomníkom Spolku katechétov. V roku 1959 bol zatknutý. Do Krásna prišiel za farára v roku 1960. V roku 1977  bol vymenovaný za sídelného kanonika v Nitre. Je pochovaný na miestnom cintoríne v Krásne.