Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Pre návštevníkov

KRÁTKO Z HISTÓRIE FARNOSTI KRÁSNO

Začiatkom 11. storočia sa na strednom Ponitrí začala budovať sieť farských kostolov. V niektorých prípadoch sa iba nadviazalo na staršie kresťanské tradície z čias Veľkej Moravy. Kostol v Krásne je v tomto regióne bezpochyby najstarším farským kostolom popri kostole Panny Márie kráľovnej anjelov v Sádku. Krásňanský farský kostol vznikol v prirodzenom dedinskom prostredí a podľa doterajších výskumov nebol viazaný na žiadnu svetskú fortifikáciu. V súlade so zásadami budovania siete fár v období včasného stredoveku ho postavili v dominantnej (opevnenej) polohe, aby mohol slúžiť pre viacero osád.   O starobylosti Krásňanskej farnosti svedčí záznam v Pázmanyho zozname farností, ktoré jestvovali už v 13. storočí, ba podľa niektorých tvrdení, už v 12. storočí. Krásno sa tam uvádza pod menom Széplak.

Ďalšiu zmienku o tejto farnosti možno nájsť až v rokoch 1332 – 1337, keď decimetov uvádza že v Krásne bol duchovným Paulus (Pavol), kňaz Svätého kríža. V roku 1395 sa v listinách spomína farár Štefan z Krásna, „Stephanusplebanus et vicearchidiaconus de Szeplak“.  Archeologické výskumy nám však vnášajú viac svetla do počiatkov kostola v Krásne. Faru s kostolom máme v Krásne prvýkrát písomne doloženú v prvej polovici 14. storočia. Stredoveký kostol, ktorý sa nachádzal na vyvýšenine, v lokalite Chríb východne od obce, bezpečne stál už na prelome 11. a 12. storočia. Svedčia o tom nálezy datovaných mincí v hroboch (obolus) okolo kostola.

PRÍCESTNÉ SOCHY, KRÍŽE A BOŽIE MUKY VO FARNOSTI, SPOMENUTÉ VO VIZITÁCII Z ROKU 1828

V Krásne na cintoríne stojí kamenný kríž z roku 1795 dotovaný sumou 5 zlatých. Na dolnom konci dediny pri hlavnej ceste pri moste stojí starý drevený kríž s obrázkom Ukrižovaného, ale je takmer v ruinách a nemá žiadneho sponzora ani dotáciu.

KRÁSNO - CHRÍB

Pamiatkovo prezentovaná archeologická lokalita so základmi zaniknutého stredovekého farského kostola a stredovekým pohrebiskom

Archeologickým výskumom v rokoch 1952 až 1954 boli na tomto mieste odkryté základy románskeho kostola Povýšenia svätého Kríža z konca 11. storočia. Kostol mal pôvodne podobu malej jednoloďovej stavby so štvoruholníkovým pôdorysom a presbytériom polkruhovitého pôdorysu. V okolí kostola bol odkrytý rozsiahly stredoveký cintorín z 11.- 15. storočia s viac ako 1600 hrobmi, medzi ktorými sa našlo aj niekoľko mohýl s urnami. Tieto archeologické nálezy preukázali centrálne postavenie kostola v regióne Ponitria a jeho zapojenie do systému postupne budovanej cirkevnej organizácie ranouhorského štátu. V neskoršom stredoveku bol jednoloďový objekt rozšírený o bočné prístavby - druhú gotickú loď  (zo severu), okrúhlu vežu (na západnej strane) a sakristiu (zjuhu). Začiatkom 16. storočia bol múrom okolo kostola vymedzený menší novoveký cintorín, v ktorom sa identifikovalo 350 hrobov zo 16. až 18. storočia. V polovici 18. storočia tu pôsobilo Bratstvo rehole františkánov, ktorému bola zverená starostlivosť o kostolík. Kostol mal aj murovaný chór s organom a pod loďou v skale vyhĺbenú kryptu (hrobku) pre zomrelých miestnych šľachticov. Bol v ňom umiestnený hlavný oltár sv. Kríža a bočný oltár zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Koncom 18. storočia bol kostol rozobraný na stavebný materiál pre výstavbu nového, priestrannejšieho chrámu, situovaného bližšie k obci. K cenným archeologickým nálezom z cintorína patria stredoveké mince, prstene, medailóniky (škapuliare, amulety), náušnice, náramky, ružence, krížiky a zbrane (hlavne sekery a kopije), ktoré sú v súčasnosti deponované v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch. Z tejto lokality pochádza aj hromadný nález 28 kusov mincí, z toho 27 viedenských fenigov Albrechta l. vložených do hrobu v plátennom vrecúšku medzi rokmi 1330-1358.